Narkolepsia je jednou zo spánkových chorôb, o ktorej sa príliš nehovorí. Aj napriek tomu, že sa neobjavuje tak často, ako napríklad insomnia, ide o problém, ktorý dokáže znížiť kvalitu života a ovplyvniť všetky jeho oblasti. Narkolepsia nie je len výsadou určitej skupiny ľudí. Postihuje deti, dospievajúcich aj dospelých. Ako sa prejavuje a ako postupovať, keď zistíte, že ňou trpíte?

Čo je zdravý spánok?

Ešte predtým, ako si povieme o narkolepsii a tom, ako sa prejavuje, je dôležité vedieť, čo vlastne znamená pojem „zdravý spánok”.

Spánok predstavuje stav, pri ktorom dochádza k útlmu centrálnej nervovej sústavy. Ide o čas, kedy sa organizmus regeneruje, čistí a odpočíva. Človek naberá energiu, aby dokázal na ďalší deň pracovať, športovať a vykonávať ďalšie činnosti.

Spánok sa rozdeľuje na niekoľko základných fáz. Spravidla sa hovorí o štyroch, ktoré sa počas noci striedajú. K najznámejším patrí tzv. REM fáza (Rapid Eye Movement) charakteristická rýchlym pohybom očí. Ide o hlbokú fázu spánku, počas ktorej človek sníva.

Vedeli ste, že …

… človek môže snívať v každej fáze spánku, no v REM sa sny so zaujímavým významom objavujú najčastejšie?

Čo ovplyvňuje spánok?

Dĺžka spánku a jeho kvalita sa pravidelne menia. Ovplyvňuje ich množstvo stresu, ktoré zažívate, udalosti, ktoré ste prežili, a vek. Odporúčaná dĺžka spánku je 8 hodín. Počas tejto doby sa organizmus stihne zregenerovať a odpočinúť si.

Je však dôležité dodať, že nie každý potrebuje 8 hodín a nie každému 8 hodín stačí. Niekomu vyhovuje 6 – 7 hodinový spánok, iný zas dokáže na ďalší deň fungovať len vtedy, keď spí minimálne 9 hodín.

Zdravý spánok je preto individuálny stav odpočinku, ktorý musí byť pravidelný a dostatočne dlhý. Ak ho je málo a je zriedkavý alebo ho je naopak príliš veľa, osoba s veľkou pravdepodobnosťou trpí jednou zo spánkových chorôb. Tie sa prejavujú rôznymi príznakmi, vrátane bolestí hlavy, podráždenosti, agresivity a malátnosti.

Problémy so spánkom môže mať človek z dvoch dôvodov:

• Dobrovoľné rozhodnutie nespať – napríklad z dôvodu práce alebo školy. Nedostatok odpočinku vedie k spánkového deficitu, čo sa následne odrazí na tom, že v posteli strávite o niekoľko hodín dlhšie. V tomto prípade nehovoríme o insomnii, čiže nemožnosti zaspať, pretože bdieť ste zostali dobrovoľne. Nehovoríme ani o hypersomnii, čiže spavosti, pretože organizmus len „dospal” to, čo mu chýbalo.
• Nedobrovoľné rozhodnutie nespať alebo spať príliš dlho – počas nocí nespíte alebo spíte príliš veľa a nedokážete to kontrolovať.

Ak sa vám zdá, že spíte príliš veľa, je možné, že trpíte hypersomniou, ktorá sa delí na viacero podtypov, vrátane narkolepsie.

Čo je narkolepsia?

Narkolepsia je chronické neurologické ochorenie, ktoré postihuje nervový systém a spôsobuje abnormálny spánok. Odborníci ho charakterizujú aj ako pretrvávajúcu dennú ospalosť, ktorá ovplyvňuje všetky oblasti života a dokáže zvýšiť riziko nehôd a zranení.

K zvýšenej dennej ospalosti dochádza z dôvodu, že mozog nie je schopný správne regulovať bdelosť a spánok. Človek je tak neustále unavený, nehľadiac na to, koľko je hodín alebo ako dlho spal.

Charakteristickou črtou narkolepsie je aj to, že spánková fáza REM začína takmer hneď po tom, ako človek zaspí, čo nie je prirodzené. REM fáza sa v prípade zdravého spánku objavuje posledná, čiže nastáva až po niekoľkých hodinách od toho, kedy osoba zaspala.

Narkolepsia sa môže prejavovať aj nekontrolovateľnými záchvatmi spánku. Človek tak môže náhle a zaspať kedykoľvek a kdekoľvek, napríklad na porade, pri večeri alebo počas šoférovania.

Narkolepsia sama o sebe nie je smrteľná, no môže viesť k životu ohrozujúcim nehodám alebo zraneniam. Okrem toho znižuje pracovný výkon, zhoršuje náladu a spôsobuje, že človek nemá o nič záujem. Je preto dôležité, aby ste ju začali riešiť hneď po tom, ako si všimnete, že niečo nie je v poriadku.

Vedeli ste, že …

… narkolepsia postihuje približne 1 z 2 000 ľudí? Nie je preto taká zriedkavá, ako si mnohí myslia.

Príznaky narkolepsie

Príznakov narkolepsie je niekoľko. K najčastejším patria:

Výrazná denná ospalosť

Takmer každá osoba s narkolepsiou trpí nadmernou dennou ospalosťou, ktorá vedie k túžbe ľahnúť si do postele a spať. Túžba je taká silná, že človek ju často nedokáže ignorovať a minimálne na krátky čas si musí ľahnúť. Bohužiaľ, zopár minút či hodín v posteli nepomôže. Osoba je po zobudení stále unavená.

Kataplexia

Kataplexia je náhla a dočasná strata svalového tonusu, ktorá sa objavuje spravidla v dvoch typoch:

• Čiastočná kataplexia – prejavuje sa ochabnutím určitých častí tela, napríklad očných viečok.
• Celková kataplexia – dochádza pri nej k celkovému kolapsu tela.

To, v akej forme a ako často sa kataplexia objavuje, je u každého iné. U niekoho sa môže vyskytovať niekoľkokrát do dňa, u iného párkrát za rok.

Kataplexiu vo väčšine prípadov spúšťajú intenzívne emócie, ako napríklad smiech, plač, vzrušenie alebo strach.

Kataplexia sa môže objaviť spolu s narkolepsiou ihneď, prípadne sa odhalí alebo rozvinie až po čase. V niektorých situáciách ju lekári nemusia odhaliť z dôvodu užívania liekov, ako napríklad antidepresív, ktoré ju potláčajú.

Zle regulovaný spánok

Spánok sa skladá z niekoľkých fáz, ktoré počas noci nastávajú postupne a niekoľkokrát sa opakujú. Organizmus tieto fázy kontroluje a reguluje, aby sa náhodou nestalo, že niektorá nastane skôr.

Pri narkolepsii však mozog nedokáže spánkové fázy ovládať, čo spôsobuje, že sa odohrávajú rôzne. Hlavným problémom je REM fáza, ktorá nastáva takmer hneď po tom, ako človek trpiaci narkolepsiou zaspí.

Mozog prirodzene prechádza štyrmi fázami, ktoré nastávajú v takomto poradí:

• N1 – ide o NREM fázu spánku (non-Rapid Eye Movement), pri ktorej nedochádza k rýchlemu pohybu očí ani k snívaniu. Trvá približne 1 – 5 minút. Telo sa v tejto fáze ešte neuvoľní, no jeho aktivity sa začínajú spomaľovať. N1 fáza je charakteristická krátkymi zášklbmi tela.
• N2 – ďalšia NREM fáza, ktorá trvá približne 10 – 60 minút. Telo sa počas nej dostáva do tlmenejšieho stavu, klesá mu teplota, spomaľuje sa dych a srdcový tep a uvoľňujú sa svaly.
• N3 – posledná NREM fáza, ktorá trvá 20 – 40 minút. Ide o hlboký a pokojný spánok, z ktorého je človeka len veľmi ťažké zobudiť. Svalový tonus, pulz a frekvencia dýchania sa znižujú a telo sa ešte viac uvoľňuje. Odborníci odhadujú, že ide o fázu, v ktorej sa organizmus najviac regeneruje.
• REM – ide o fázu charakteristickú rýchlym pohybom očí. Mozgová aktivita sa počas nej zvyšuje a blíži sa k úrovniam, ktoré organizmus dosahuje, keď je človek bdelý. Dĺžka REM štádia je od 10 do 60 minút, pričom kratšie obdobia sa objavujú v prvej polovici noci a dlhšie často nadránom. Za normálnych okolností sa do štádia REM spánku nedostanete, kým nespíte aspoň 90 minút.

Spánková paralýza

Spánková paralýza je neschopnosť pohybovať sa alebo hovoriť počas zaspávania, spánku alebo bdenia. Epizódy paralýzy trvajú spravidla niekoľko sekúnd alebo minút. Človek môže počas nich vidieť rôzne obrazy a mať pocit, že je s ním niekto v miestnosti.

Spánková paralýza je veľmi nepríjemný jav, ktorý dokáže ovplyvniť najmä psychické zdravie. Objavovať sa môže samostatne, no mnohokrát je súčasťou narkolepsie.

Halucinácie pri zaspávaní a prebúdzaní

Ďalším príznakom narkolepsie sú halucinácie, ktoré sa objavujú pri zaspávaní alebo prebúdzaní. Halucinácie predstavujú veľmi živé a niekedy desivé obrazy. Obsah môže byť len vizuálny, no v niektorých prípadoch sa zapájajú aj ďalšie zmysly, ako napríklad čuch, chuť či hmat.

Zobúdzanie sa a plytký spánok

Charakteristickým znakom narkolepsie je aj plytký a prerušovaný spánok, kvôli ktorému si organizmus dobre neoddýchne, neregeneruje sa a nenaberie potrebnú energiu. Narkoleptici môžu mať problémy nielen so samotným spánkom, ale aj so zaspávaním.

Náhle zaspávanie počas bežných činností

Osoba s narkolepsiou môže kedykoľvek náhle zaspať, nehľadiac na to, či práve leží v posteli, nachádza sa v kancelárii, alebo sedí za volantom. Preto je táto spánková choroba veľmi nebezpečná a je dôležité, aby sa začala čím skôr riešiť.

Typy narkolepsie

Odborníci delia narkolepsiu na dva základné typy:

• Narkolepsia typu 1 – ide o najbežnejší typ narkolepsie, ktorý sa spája s tzv. kataplexiou, čiže náhlou stratou svalového tonusu. Ľudia s týmto typom narkolepsie majú počas dňa epizódy extrémnej ospalosti a kataplexie z dôvodu nízkej hladiny proteínu nazývaného orexín (v niektorých prípadoch sa proteín nazýva aj hypokretín).
• Narkolepsia typu 2 – ide o narkolepsiu bez kataplexie. Má rovnaké príznaky ako narkolepsia typu 1. Rozdiel je len v tom, že sa pri nej nevyskytuje nízka hladina orexínu a svalová slabosť.

Zaujímavosť

U osôb, ktoré trpia narkolepsiou typu 2, sa môže po čase vyvinúť kataplexia. Deje sa to približne u 10 % pacientov.

Čo spôsobuje narkolepsiu?

Presná príčina narkolepsie nie je známa. Odborníci však odhadujú, že príčinou narkolepsie typu 1, ktorá je charakteristická zníženým množstvom orexínu, môže byť dedičnosť.

Nedostatok orexínu následne spôsobuje autoimunitný problém (imunitný systém napáda zdravé bunky), čo vo výsledku vedie k narkolepsii.

Rizikové faktory narkolepsie

K rizikovým faktorom narkolepsie patria:

• História narkolepsie v rodine – ak máte blízkeho člena rodiny (súrodenec alebo rodič), ktorý bojuje s narkolepsiou, máte 40-krát väčšiu pravdepodobnosť, že ňou budete trpieť aj vy.
• Vek – narkolepsia postihuje deti, dospelých aj staršie osoby. Má však dve hlavné obdobia, kedy sa najčastejšie diagnostikuje. Buď je to v období dospievania (15. roku života), alebo v období dospelosti (36. roku života).
• Trauma – v zriedkavých prípadoch sa narkolepsia môže vyskytnúť aj po ťažkej traume v oblastiach mozgu, ktoré regulujú bdelosť a REM spánok. Narkolepsiu môžu dokonca spôsobiť aj nádory na mozgu.

Komplikácie spojené s narkolepsiou

S narkolepsiou sa spája niekoľko ďalších zdravotných komplikácií:

• Depresia a úzkosť – ľudia s narkolepsiou majú často depresiu a úzkosť. Tieto problémy sa vyskytujú v situáciách, keď sa narkolepsia nelieči a osoba je neustále unavená a bez energie.
• Nadváha – kvôli nižšej úrovni aktivity a pomalšiemu metabolizmu trpí veľa ľudí s narkolepsiou nadváhou. Štúdia, ktorú vykonali odborníci z Harvardu, zistila, že dospelí s narkolepsiou vážia v priemere o 15 až 20 % viac, ako bežná populácia.
• Sebapoškodzovanie – štúdia z roku 2017 naznačuje, že ľudia s narkolepsiou môžu mať zvýšené riziko samovražedného správania a sebapoškodzovania.
• Strata práce a ovplyvnenie spoločenského života – narkolepsia priamo ovplyvňuje pracovný výkon, kvôli čomu môže narkoleptik stratiť svoju prácu. Okrem toho má vplyv aj na spoločenský a osobný život. Človek s narkolepsiou nemá záujem o stretávanie sa s priateľmi alebo vykonávanie rôznych voľnočasových aktivít.

Diagnostika narkolepsie

Ak pociťujete nadmernú dennú ospalosť alebo niektoré z ďalších príznakov spojených s narkolepsiou, porozprávajte sa so svojím lekárom. V prípade, že trpíte len dennou ospalosťou a dlhším spánkom, lekár vám spraví viaceré vyšetrenia a zistí, či skutočne trpíte narkolepsiou, alebo inou spánkovou chorobou. Nadmerná ospalosť je totižto bežná aj pri mnohých iných typoch spánkových porúch.

Keď lekár vylúči iné spánkové choroby, navrhne vám spôsob liečby. Ten sa odlišuje v závislosti od toho, či trpíte narkolepsiou typu 1, alebo 2, a od vášho celkového zdravotného stavu.

Diagnostika narkolepsie nie je jednoduchá. Vo väčšine prípadov ju nerobí bežný obvodný lekár, ale odborník, ktorý sa orientuje na spánok.

Spôsobov diagnostiky narkolepsie je viacero. Jednou z možností je domáci monitorovací systém, ktorý sleduje, ako zaspávate a spíte. Inou možnosťou je strávenie noci v špeciálnom zdravotníckom zariadení, kde vám lekári počas spánku spravia viacero testov.

Liečba narkolepsie

Narkolepsia je chronická porucha, na ktorú v súčasnosti neexistuje žiadny špeciálny liek. Existuje však liečba, ktorá vám pomôže zvládnuť príznaky a znížiť ich na takú úroveň, pri ktorej budete vedieť normálne fungovať.

Liečba narkolepsie sa delí do dvoch skupín:

Medicínska liečba narkolepsie

Ide o liečbu liekmi, ktoré síce nie sú určené priamo na narkolepsiu, no podľa viacerých štúdií a výskumov ju dokážu v určitom smere tlmiť. Spravidla ide o rôzne stimulanty a lieky na predpis.

Ešte predtým, ako však začnete lieky užívať, ich s lekárom dobre skonzultujte. Mnohé majú vedľajšie účinky, ako napríklad nevoľnosť, bolesti hlavy, úzkosť či depresie. Niektoré môžu znižovať aj hladiny estrogénu.

Lekár by vám mal vybrať lieky vhodné pre váš život a životný štýl. Okrem toho musí brať do úvahy aj lieky, ktoré už užívate.

Zmena životného štýlu

Aby lieky predpísané lekárom skutočne zabrali a poskytli dlhodobý účinok, je dôležité, aby narkoleptik zmenil svoj doterajší životný štýl. K zmenám, ku ktorým by sa malo pristúpiť čo najskôr, patria:

Zdravá spánková hygiena

Základom pre kvalitný spánok je zdravá spánková hygiena. Jej súčasťou je:

• Spánok v rovnakom čase – snažte sa chodiť spať a zobúdzať v rovnakom alebo podobnom čase. Vyhnite sa výrazným časovým rozdielom.
• Tesne pred spánkom nepozerajte do obrazovky – modré svetlo vychádzajúce z obrazovky znižuje tvorbu melatonínu, hormónu navodzujúceho spánok. Namiesto toho si radšej niečo prečítajte alebo si vypočujte dobrú hudbu.
• Upokojte sa – namiesto pozerania alebo čítania strašidelných príbehov zvoľte niečo pokojnejšie, čo vám zlepší náladu a upokojí vás. Relaxujúci a harmonizujúci účinok majú aj dychové cvičenia, joga alebo meditácia.
• Vhodné prostredie pre spánok – dobrý spánok budete mať len vtedy, keď budete spať na kvalitnom matraci, anatomickom vankúši a v úplnom tichu a tme. Ak vám do spálne prechádza svetlo z pouličného osvetlenia, vyskúšajte masku na spanie.

Vyhýbanie sa alkoholu a iným omamným látkam

Alkohol a ďalšie omamné látky môžu zhoršiť nielen nočné, ale aj denné príznaky narkolepsie. Rovnaký účinok môžu mať aj sedatíva a ďalšie lieky slúžiace na navodenie spánku.

Konzumácia vyváženej stravy

Ľudia s narkolepsiou majú vyššie riziko obezity, ktorá by mohla viesť k nepríjemným pocitom a depresii. Snažte sa preto stravovať zdravo a striedmo. Okrem toho myslite aj na čas konzumovania pokrmov. Posledné jedlo dňa by ste mali mať maximálne hodinu pred spánkom. Zaistíte si, že telo stihne pokrm spracovať a nebude sa trápiť počas noci, kedy by malo oddychovať.

Zabojujte proti narkolepsii

Narkolepsia je nepríjemný spoločník, proti ktorému je nutné zabojovať hneď, ako sa objavia prvé príznaky. Neberte spavosť na ľahkú váhu a navštívte svojho lekára. Okrem liekov však nezabudnite ani na zmenu životného štýlu a kvalitný matrac. Ten sa postará nielen o vaše psychické, ale aj fyzické zdravie.